Číry prameň umeleckého talentu a znovuzrodená chuť rozprávať príbehy – ale aj jasné a ostré videnie a skvelá schopnosť nájsť úsporné prostriedky na vytvorenie diferencovaného obrazu veľmi rozmanitých ľudských situácií. K tomu humor, nadhľad, ale aj chápavé človečenstvo. Poviedky v tomto výbere predstavujú jej tvorbu z deväťdesiatych rokov, titulná próza vznikla v šesťdesiatych rokoch, ale autorka ju po rokoch podstatne prepracovala. Svadba v Káne Galilejskej prináša nové prózy a výrečne dokumentuje, že Jaroslava Blažková je dodnes veľmi súčasnou, aktuálnou autorkou s osobitým rukopisom.
Tridsať rokov čakala na tento deň, ona a dedina. Teraz nech si hromy bijú, pôjde v bielom, dve malé družičky ponesú za ňou závoj z tridsiatich metrov tylu, šesť muzikantov jej vystelie cestu notami, osemdesiatosem hostí bude za ňou kráčať v blatistej stope. Trepoce rukami v ústrety dažďu, má horúčku, ktorú môže utíšiť iba priestor. Je labuť, biela Mariška. Alebo hus? Telo má krátke a tučné, teda hus. Ale jej radosť vystreľuje vysoko nad mraky, kde svieti slnko.