Staroba nie je choroba (i keď je často chorobami sprevádzaná), ale je to fyziologický stav (i keď niektoré fyziologické funkcie organizmu v starobe občas už nefungujú ako predtým); je to skrátka fyziologický stav istého (involučného) obdobia života človeka. Keďže involúcia (t.j. „spätný, regresný vývoj“) postihuje všetky orgány a systémy (i keď nie rovnako intenzívne, a navyše individuálne rozdielne), aj poruchy, ktoré sa v tomto období objavujú, majú isté špecifiká, a to nielen pokiaľ ide príznaky, ale aj o liečbu.
To „proti veku (proti starobe, starnutiu) nieto lieku“ naozaj platí – ale proti chorobám, ktoré starobu sprevádzajú, sú lieky, resp. možnosti liečenia (niekedy prostriedkami chemickými, inokedy fyzikálnymi postupmi; niekedy konzervatívnymi, inokedy chirurgickými metódami). Teda možnosti liečenia sú, aspoň niekedy! Ale kedy? Niečo sa o tom dozviete v tejto publikácii.
Veľký význam má aktivita – telesná i duševná, a tiež spôsob stravovania, skrátka životospráva. Ale aká aktivita, životospráva? Aj táto problematika je tu rozobraná.
Dôležité je aj prostredie, najmä vzťah ľudí – blízkych i cudzích. No aký vzťah? Aj tejto otázke sa autor venuje, a to dosť podrobne.
Nemožno zabúdať, že aj duchovný život človeka môže veľmi ovplyvniť jeho vyrovnávanie sa s rôznymi problémami, teda aj so starobou. Aký duchovný život môže pomôcť vyrovnať sa so starobou (ale aj odchodom z tohto sveta)? Aj o tom sa tu píše.
Táto publikácia (toto je už jej tretie vydanie) je – ako napovedá titul – o príčinách a príznakoch starnutia, o problémoch starých ľudí, a tiež o možnom predchádzaní a riešení týchto problémov (aspoň niektorých).
I keď je písaná prevažne odborným štýlom (lebo nie vždy možno hovoriť o zložitých odborných veciach „kuchynskou“ rečou), iste jej porozumie aj „laik“, pretože každý odborný výraz je preložený do slovenského jazyka, poprípade je jeho význam podrobne vysvetlený v poznámke pod čiarou.