Nie je tomu tak dávno, čo dedičné choroby obličiek boli iba okrajovou doménou nefrológie, ktorá
zaujímala temer výlučne iba pediatrov a v podstate sa dotýkala len niekoľko málo chorôb. Rozvoj
genetiky však zasiahol aj do nefrológie a od roku 1985 keď sa geneticky zmapovala autozómovo
dominantná polycystická choroba obličiek a roku 1990, keď sa pri Alportovom syndróme podarilo
získa prvý dôkaz bodovej mutácie (gén COL4A5) sa stali dedičné nefropatie trvalou súčasťou záujmu
nefrológov. Paralelne s rozvojom nových poznatkov a skvalitnení starostlivosti o chorých s dedičnými
chorobami obličiek prestali by tieto choroby výlučný problém detskej nefrológie, ale záujem o ne sa
presúva do medicíny dospelých. K tomu prispel nielen prechod týchto pacientov po zlepšených
výsledkoch manažmentu do dospelosti, ale aj poznanie, že mnohé tzv. získané nefropatie s častým
výskytom vznikajú na geneticky zmenenom teréne alebo majú inú dedičnú zložku a v skutočnosti
patria aspoň čiastočne ku dedičným chorobám.
To všetko bolo pre nás stimulom zhrnú poznatky o dedičných nefropatiách do knižnej publikácie,
užitočnej pre pediatrov i lekárov dospelých. Čoskoro sme však zistili, že je to sizyfovská práca a ak by
sme boli dôslední, tak by to bola prakticky temer celá nefrológia. Preto sme sa rozhodli
urobiť niektoré obmedzenia. Vynechali sme tubulopatie je to samostatná problematika a máme na
Slovensku dosť erudovaných špecialistov (prof. Kovács, doc. Bzdúch), ktorí by to určite napísali
podstatne lepšie ako my. Pri tzv. získaných nefropatiách sme sa cielene zamerali na ich dedičnú
zložku a pri ostatných charakteristikách sa odvolávame na stále aktuálnu Nefrológiu od Dzúrika
a spol. a ďalšie slovenské a české monografie. Našou trvalou snahou je, aby čitateľ si po prečítaní
knihy čo najviac z nej odniesol a bez osobitnej námahy aj čo najviac zapamätal. K tomuto účelu je
zameraných aj 185 obrázkov pacientov a schém uľahčujúcich pochopenie a zapamätanie neraz
zložitých patogenetických pochodov.